O predmetoch Predmetová komisia Zaujímavosti
Stránky predmetovej komisie náuka o spoločnosti
O predmetoch
Drahí študenti
Vitajte na stránke predmetu
náuka o spoločnosti
Nájdete tu informácie o predmetoch spadajúcich pod našu predmetovú komisiu ako aj aktuálne informácie.
Naši učitelia majú možnosť tieto stránky online meniť takže môžete tu očakávať aktuálne a hlavne presné informácie.
Predmetová komisia
Predmet Náuka o spoločnosti v školskom roku 2007/2008 vyučujú:
PhDr. Jaroslava Krasseltová, CSc.
Mgr. Helena Pastirčáková
O predmete
Tematické okruhy preberané v siedmom ročníku osemročného gymnázia a v treťom ročníku štvorročného gymnázia:
1. Historická podmienenosť ekonoiky
2. Trhový mechanizmus a jeho pôsobenie
3. Výrobné faktory
4. Základné formy podnikania
5. Ekonomická úloha štátu
6. Peniaze a bankový systém v trhovej ekonomike
7. Národné hospodárstvo a svetové hospodárstvo
8. Vývoj ekonomického myslenia
V ôsmom ročníku osemročného gymnázia a v štvrtom ročníku štvorročného gymnázia sa učí filozofia – variant C. Tento variant v sebe zahŕňa vysvetlenie predmetu filozofie a vzťah filozofie k špeciálnym vedám, porovnanie filozofie a náboženstva. Potom nasledujú dejiny filozofie. Porovnáva sa mýtus s ranou gréckou filozofiou, nasledujú klasici gréckej filozofie – Sokrates, Platón a Aristoteles. Obdobie staroveku uzatvára poklasická filozofia.
V stredovekej filozofii sa rozoberá patristika a scholastika. Dôraz sa kladie na Tomáša Akvinského. Obdobie renesancie sa spája s menami Kopernik, Bruno, a Gallilei. Rozoberajú sa sociálna filozofia a renesančné modely štátu. V klasickej novovekej filozofii sa kladie dôraz na spor medzi racionalistami (Descartes, Spinoza a Leibniz) a empiristami (Bacon, Locke a Berkeley). Potom sa prechádza k osvietenskej filozofii vo Francúzsku (Voltaire, Montesquie, Diderot, Holbach, Helvetius, Rousseau). Táto etapa vyúsťuje do nemeckej klasickej filozofie (Kant, Fichte, Schelling a Hegel). Potom sa prechádza k filozofickému mysleniu druhej polovice 19.stor. a k 20.stor., kde sa súčasne objavuje antropologická a scientistická línia. Rozoberajú sa tu také smery ako existencializmus, voluntarizmus, novotomizmus, pragmatizmus, čím sa prechádza až k súčasným aspektom modernej filozofie.
Voliteľný predmet: Spoločenskovedný seminár
Tretí / siedmy ročník
– spoločenskovedný seminár je predprípravou na maturitu, preto sa už v tomto ročníku preberajú témy, ktoré žiakom pomôžu úspešne zvládnuť maturitnú skúšku.
Ide o témy: demokracia, ústava, štát, deľba moci, voľby, politický režim, právo, právne vedomie, súdy, prokuratúra, ľudské a občianske práva, korupcia, sloboda.
Štvrtý / ôsmy ročník
– obsah semináru je tvorený z vybraných častí spoločenskovedných disciplín: politológia, právo, psychológia, sociológia, ekonómia. Na seminári sa preberá aj problematika Európskej únie a Organizácie spojených národov s akcentom na ľudské a občianske práva (viď časovo-tematický plán). Témy semináru sú vypracované tak, aby boli žiaci plne pripravení na maturitnú skúšku z náuky o spoločnosti.
Klasifikácia
Náuka o spoločnosti i spoločenskovedný seminár sú klasifikované predmety, žiaci sú hodnotení známkou. Na celkovú klasifikáciu v klasifikačnom období (polrok) musí mať žiak minimálne tri známky pri dvojhodinovej dotácii (dve hodiny v týždni) a dve známky pri jednohodinovej dotácii, z toho jedna známka má byť z ústnej odpovede. Známka z ústnej odpovede je rovnocenná so známkou z písomnej odpovede. Pri písomných odpovediach – testoch, je úspešnosť žiaka vypočítaná v percentách a výsledok je prevedený podľa stupnice v Metodickom usmernení 21/2011, na známku.
Ide o stupnicu: 100% - 90 % = 1, 89% - 75% = 2, 74% - 50% = 3,
49% - 30% = 4, pod 29% = 5.
V stredovekej filozofii sa rozoberá patristika a scholastika. Dôraz sa kladie na Tomáša Akvinského. Obdobie renesancie sa spája s menami Kopernik, Bruno, a Gallilei. Rozoberajú sa sociálna filozofia a renesančné modely štátu. V klasickej novovekej filozofii sa kladie dôraz na spor medzi racionalistami (Descartes, Spinoza a Leibniz) a empiristami (Bacon, Locke a Berkeley). Potom sa prechádza k osvietenskej filozofii vo Francúzsku (Voltaire, Montesquie, Diderot, Holbach, Helvetius, Rousseau). Táto etapa vyúsťuje do nemeckej klasickej filozofie (Kant, Fichte, Schelling a Hegel). Potom sa prechádza k filozofickému mysleniu druhej polovice 19.stor. a k 20.stor., kde sa súčasne objavuje antropologická a scientistická línia. Rozoberajú sa tu také smery ako existencializmus, voluntarizmus, novotomizmus, pragmatizmus, čím sa prechádza až k súčasným aspektom modernej filozofie.
Voliteľný predmet: Spoločenskovedný seminár
Tretí / siedmy ročník
– spoločenskovedný seminár je predprípravou na maturitu, preto sa už v tomto ročníku preberajú témy, ktoré žiakom pomôžu úspešne zvládnuť maturitnú skúšku.
Ide o témy: demokracia, ústava, štát, deľba moci, voľby, politický režim, právo, právne vedomie, súdy, prokuratúra, ľudské a občianske práva, korupcia, sloboda.
Štvrtý / ôsmy ročník
– obsah semináru je tvorený z vybraných častí spoločenskovedných disciplín: politológia, právo, psychológia, sociológia, ekonómia. Na seminári sa preberá aj problematika Európskej únie a Organizácie spojených národov s akcentom na ľudské a občianske práva (viď časovo-tematický plán). Témy semináru sú vypracované tak, aby boli žiaci plne pripravení na maturitnú skúšku z náuky o spoločnosti.
Klasifikácia
Náuka o spoločnosti i spoločenskovedný seminár sú klasifikované predmety, žiaci sú hodnotení známkou. Na celkovú klasifikáciu v klasifikačnom období (polrok) musí mať žiak minimálne tri známky pri dvojhodinovej dotácii (dve hodiny v týždni) a dve známky pri jednohodinovej dotácii, z toho jedna známka má byť z ústnej odpovede. Známka z ústnej odpovede je rovnocenná so známkou z písomnej odpovede. Pri písomných odpovediach – testoch, je úspešnosť žiaka vypočítaná v percentách a výsledok je prevedený podľa stupnice v Metodickom usmernení 21/2011, na známku.
Ide o stupnicu: 100% - 90 % = 1, 89% - 75% = 2, 74% - 50% = 3,
49% - 30% = 4, pod 29% = 5.